História
Dessewffyho palác sa nachádza v centre Bratislavy na Námestí Ľ. Štúra, ktoré sa kedysi nazývalo aj Korunovačným námestím. Počas korunovačných slávností tu, na tzv. Kráľovskom korunovačnom kopčeku, končila slávnostná jazda nového uhorského panovníka. Kopček postavili zo zeminy, ktorú symbolicky doviezli zo všetkých kútov kráľovstva. Na tomto mieste kráľ na koni symbolicky švihol mečom na všetky štyri svetové strany na znak toho, že je odhodlaný brániť krajinu pred útokmi zo všetkých strán.
História samotného Dessewffyho paláca siaha do roku 1870, kedy bol objekt vybudovaný pravdepodobne grófom Esterházym ako sídlo pre bohatého magnáta. Autorom projektu je významný bratislavský architekt a staviteľ Ignác Feigler ml. (1820-1894). Pri plánovaní paláca použil staviteľ prvýkrát charakteristické znaky raného eklekticizmu. Pre zdôraznenie reprezentatívneho charakteru Feigler využil aj prvky neskororenesančného štýlu. Budova svedčí o jeho vynikajúcom zmysle pre proporcie. Palác perfektne zapadá do svojho prostredia. Fasádu, na ktorej dominuje vysoký vstup zdôraznený rozlomeným kladím, charakterizuje harmonický poriadok.
Od roku 1895 sa ako majiteľ uvádza gróf Dessewffy. Dessewffy je jeden z najstarších rodov Uhorska. Starobylé panstvo Dessewffyovcov ležalo okolo hradu Csernek v Slavónsku (dnes Cernik, Chorvátsko). Po tom, čo bolo Slavónsko obsadené Osmanmi, sa János Dessewffy presťahoval do Prešporka, kde sa rod Dessewffy až do 19. storočia aktívne zapájal do politického diania v krajine. Potomkovia Dessewffyovcov žijú dodnes, v roku 2010 slávili 800. výročie existencie rodu.
Klenotom budovy je Sála Dessewffy, exkluzívna historická miestnosť na zvýšenom prízemí objektu. Majetní páni tej doby, ktorí mali záujem uložiť si v miestnosti svoje cenné listiny a majetok, vchádzali do objektu paláca v kočoch, z ktorých vystúpili priamo na zvýšené historické schodisko. Mimoriadne hodnotný je tak drevený obklad stien ako aj interiér sály v barokovom štýle. Patrí do prúdu dvorného nábytku nemecko-rakúskeho štýlu a bol vytvorený okolo roku 1750 v neznámej stredoeurópskej dielni. Pôvodne tvoril výzdobu interiérov Bratislavského hradu, odkiaľ bol pravdepodobne po požiari v roku 1811 odnesený a znovu osadený koncom 19. storočia v Dessewffyho paláci.
Po roku 1918 slúžil objekt rôznym majiteľom a využitie paláca sa menilo. Od roku 1918 v budove sídlila Hospodárska banka a po roku 1948 až do revolúcie v roku 1989 tu bol umiestnený „Dom československo-sovietskeho priateľstva“.
